Tkanie a vytkávanie vzorov na krosnách v obci Selenča

Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša…

… A, veru, priniesla. Vytkávané ruže – velkie, maľie, pouruže, žaburke, kláťike, zbíjanie pásy a mnohé iné vytkávané vzory.

Bolo to presne tak, ako mi skúsené tkáčky na začiatku hovorili – dlhá a namáhavá príprava, no výsledok stojí za to!

Neopisateľná radosť, keď 157-ročné krosná znovu zavŕzgali a záhadné niteľnice ukázali aké vzory sú skryté v ich očkách.

Úspešne a vďačne privádzam do konca ďalší záchranný projekt, ktorý by sa mi nepodarilo zrealizovať, keby som okolo seba nemal ľudí, ktorí sú ochotní odovzdať, pomôcť, podporiť.

Ďakujem najmä tkáčkám: Kataríne Hrnčiarovej, Kataríne Topoľskej, Anne Šimoniovej, ako aj starým rodičnom Anne a Pavlovi Ragovcom.

Ďakujem pani profesorke a predsedníčke Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine Anne Medveďovej st. a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za finančnú pomoc.

Ďakujem svojej rodine, tiež kamarátom: Anne Berédiovej a Ivicovi Grujićovi Litavskému, taktiež Martinovi Šimkovi za rady a usmernenia počas realizácie projektu. Ďakujem všetkým, ktorí na akýkoľvek spôsob pomohli realizáciu projektu. Rovnako tak aj vám všetkým, ktorí ste ma prostredníctvom sociálnych sietí podporovali, fandili a netrpezlivo čakali na konečný výsledok.

Ako i posiaľ, tak i teraz, aj k tomuto som pristupoval s veľkým rešpektom, obdivom a pokorou, majúc na zreteli, že kultúrnemu dedičstvu nepostačuje iba obdiv a spomienky na “starú slávu” a “zlaté časy”… Ono provorado potrebuje ochranu, udržateľnosť. A doslova je požehnaním byť súčasťou tej jeho záchrany.